Zemepisná jednotka sa nachádza na západe Slovenskej republiky na úpätí Bielych Karpát zvažujúcich sa do povodia rieky Morava. Orientácia svahov je s miernym sklonom na južnú až severozápadnú stranu. Nadmorská výška sa pohybuje od 150 do 250 m. Centrálnym vrcholom oblasti, v ktorej sa uvedené vinice nachádzajú, je kopec Vintoperk s nadmorskou výškou 316 m.

Charakter územia a pôdy:

Predmetné územie je relatívne veľmi malej rozlohy, necelých 50 km². Územie, na ktorom sa predmetná zemepisná jednotka nachádza, je úpätím Bielych Karpat, vytvorených geologickou deformáciou zemskej kôry pri vzniku tohto pohoria v nadväznosti na povodie rieky Morava. Pôda je prevažne černozem s obsahom piesku a ílu. Doplnkovým substrátom pôdy sú čiernice glejové (kultizemné glejové). Pôdy sú kamenisté s ťažko priepustným podložím, čím zabezpečujú dostatočnú zásobu vlahy pre jednotlivé kry a jej prízemné prehrievanie. Pôdy sú s melanickým A – horizontom a kambickým andozemným Bvn – horizontom, s kyslou až slabo kyslou reakciou, vysokým obsahom železa, nízkou objemovou hmotnosťou, veľmi kypré, stredne hlboké až hlboké. Pôdotvorné substráty sú ľahké nekarbonátové aluviálne sedimenty a prechodné či vrchoviskové rašeliny. ( Zdroj „Pôdne mapy SR“ vydané Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany prírody).

Podnebie:

Územie sa nachádza v Dolnomoravskom úvale, čo mu dodáva charakter zrážkovej oblasti, ktorá je najsilnejšia v jarnom období, letnými búrkami a suchou jeseňou. Priemerný úhrn zrážok za posledné roky je 565 mm/rok. Priemerná ročná dĺžka slnečného svitu 1 857 hodín/rok dáva možnosť dostatočnému vyzrievaniu modrých odrôd. ( Zdroj SHMU Bratislava ).

Údaje o výrobku:

Klimatické podmienky tejto relatívne severskej vinohradníckej jednotky a historické záznamy potvrdzujú pestovanie modrých odrôd a výrobu červeného vína dokladujú opodstatnenosť ochrany tejto jedinečnej jednotky so svojím charakterom silných, plných vín s vysokým obsahom tanínov, železa a antioxidantov. V archívnych materiáloch sa uvádzajú pôvodné pravokorenné modré odrody, ktoré boli neskôr nahradené štepmi Frankovky modrej, pôvodne nazývanej Lampart, a neskôr pribudli odrody Modrý Portugal a Svätovavrinecké, ktoré je z uvedených odrôd v tejto oblasti vysadené ako posledné v druhej polovici 20. storočia.

Dlhé slnečné jesene umožňujúce neskorý zber až koncom mesiaca október umožňujú vysoké   dozrievanie   modrých   odrôd,   ktoré   sú   potom   nasledovne   spracovávané   priamo v pivniciach, ktoré sú súčasťou vinohradu alebo v ich tesnej blízkosti, čím sa minimalizuje čas  medzi zberom hrozna a jeho spracovaním, čo umožňuje veľmi citlivé spracovanie do muštov, ktoré nakvášajú na šupkách, primeraná doba kvasenia je zabezpečená priamo klimatickými podmienkami v pivniciach alebo technologicky riadeným kvasením. Následná jablčno-mliečna fermentácia zabezpečuje znižovanie obsahu kyselín a ležanie vín počas 12 až 18 mesiacov dáva výslednému produktu jemnú ovocnú vôňu a zamatovú chuť.

Pivnice sú podzemné útvary vybudované do svahov s prístupom cez spracovňu tzv. prešovňu. Pivnice sú väčšinou klembového typu, nachádzajú sa v hĺbke od 1,5 m až do 5 m, podľa sklonu svahu, v ktorom je vybudovaná. Toto umiestnenie zabezpečuje tepelnú stabilitu v rozmedzí 8 až 15 °C, primeranú a stabilnú vlhkosť. Na celom území zemepisnej jednotky sa nachádza takýchto pivníc cca 2 000. Niektoré sú staršie ako 300 rokov, ale väčšina z nich pochádza z 20. storočia. Plocha týchto pivníc je od 15 m² až do niekoľko sto metrov štvorcových.

V priaznivých rokoch sa hrozno oberá pri vysokých cukornatostiach umožňujúcich výrobu vín s prívlastkom výber z hrozna, pre ktoré je typická vysoká extraktívnosť a buketnosť.

Pretože predmetom chráneného označenia pôvodu je klasické značkové víno, nie je povolená žiadna úprava barriqueovaním, pridávaním chipsov ani výroba ľadových a slamových vín.

Príčinná súvislosť:

Vinohradníctvo v tejto oblasti je dokladované prvými písomnými zmienkami o prenájme pôdy na pestovanie viniča z druhej polovice 15. storočia. Archeologické nálezy na Kopečnici, ktorá je vedená ako súčasť Veľkomoravskej   ríše, datované do 9. storočia , potvrdili nálezmi vinohradníckeho náradia existenciu vinohradníctva už v tomto období.

Mimoriadny vplyv na dozrievanie hrozna majú dlhé suché jesene, ktoré umožňujú hroznu dozrievať do vyšších cukornatostí a extraktu. Ťažké ílovité podložie vinohradov zabezpečuje aj v takomto čase dostatok vlahy pre viničné kry, aby bobule nevädli.

Pestovanie viniča v danej oblasti je umiestnené v najvýhodnejších polohách, najvhodnejších  lokalitách,  v malých  celkoch,  s rozdielnymi  charakteristikami  pôdy,  sklonu a smerovaniu svahu, čo v konečnom dôsledku zmiešaním dáva stabilný charakter výslednému produktu. Vína sú uskladňované v pôvodných podzemných pivniciach s prirodzenou klímou a charakteristickou atmosférou.

Geografická poloha, hraničný charakter územia, majetkové a spoločenské postavenie vlastníkov  vinohradov  a pivníc  boli  základom  vzniku  značkového  vína  Skalický  rubín v dvadsiatych rokoch minulého storočia.

Dozrievanie hrozna je v priemere na 19 °NM, pričom obsah kyselín v hrozne viac ako 6 g/l umožňuje výrobu kvalitných vín. Pri neskoršom zbere hrozna a v ročníkoch s peknou jeseňou cukornatosť dosahuje až 23 °NM, výnimočne až 25 °NM. Obsah cukru je možné upravovať v súlade s platnou legislatívou. Zaťaženie viniča sa necháva na takej úrovni, aby sa dosiahli úrody okolo 7 až 12 t/ha. Väčšina vína, takmer až  100 % produkcie, pripadá na suché víno so zvyškovým cukrom do 2,0 g/l. Obsah alkoholu sa pohybuje v rozmedzí 12,00 – 13,50 % obj, výnimočne až 14,5 % obj.

Pôdny substrát s hlinitými až ílovito-hlinitými pôdami dodáva vínam vyššiu mineralitu, priemerné hodnoty bezcukorného extraktu tak dosahujú až 22,0 g/l. Vína sú stredne plné až plné v závislosti od cukornatosti pri zbere. Zrecí potenciál týchto vín je 2 až 5 rokov v závislosti od cukornatosti pri zbere. Celkový obsah kyselín sa pohybuje v rozmedzí 5,5 – 7,0 g/l.

Pôvod vzniku značky Skalický rubín:

Značka Skalický rubín vznikla v tridsiatych rokoch minulého storočia. Pôvodné tradičné odrody Frankovka modrá, Modrý Portugal a Svätovavrinecké sú základom tohto vína. Značka Skalický rubín sa datuje do roku 1924, na základe veľkých objednávok odberateľov zdravotne odporúčaného červeného vína zo Skalice do vinární na Slovensku, ale najmä Českých prevádzok od Brna až po Prahu. Požiadavka na opakovaný charakter vína prinútila jeho výrobcov kupážovať víno do veľkých dávok, aby bol zachovaný opakovaný charakter.

Publikácie :

Značkové víno Skalický rubín vzniklo v  roku 1924, čoho dokladom je jeho publikovanie v knihe „Slovácko VII“ z roku 1965, v ktorej sa uvádzajú v časti týkajúcej sa vinohradníctva v Skalici,  na  stránkach  66  až  81,  informácie  o vzniku  názvu  Skalický  rubín  v roku  1926 ( spresnenie na str. 72, riadok 5 ). Informácia o propagácii vína Skalický rubín je uvedená v poznámkach ( str. 78, ods. 16 ).

Ďalšou publikáciou je kniha „Skalica v minulosti a dnes“ z roku 1968, v ktorej sa uvádzajú informácie o pestovaní modrých odrôd muštového viniča na výrobu vína so značkou Skalický rubín. ( str. 304 riadok 3 a 22 )

Existencia vína Skalický rubín je dokladovaná aj historickou etiketou z roku 1947, ktorá je uložená v depozite Záhorského múzea v Skalici.

Právna a legislatívna autorizácia:

Označenie Skalický rubín bolo od 22. 11. 1967 zapísané a chránené v registri označení pôvodu Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve, od roku 1974 v registri Federálneho úradu pre vynálezy a po rozdelení bývalého Československa v registri Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Označenie  bolo predmetom ochrany aj v rámci bilaterálnych dohôd: Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o ochrane údajov o pôvode, označení pôvodu a iných označení poľnohospodárskych a priemyselných výrobkov odkazujúcich na pôvod (1981), Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Portugalskej republiky o ochrane údajov o pôvode, označení pôvodu a iných zemepisných  a  podobných  označení  (1987).  Znenie  označenia  bolo  aj  súčasťou  viacerých zapísaných ochranných známok (v súlade s národnou legislatívou platnou v tom čase).